Balneologické múzeum Piešťany (Kúpeľná dvorana)
Expozícia archeológie predstavuje nálezy pravekých lovcov, kniežacie hroby zo Stráží a kópiu Moravianskej venuše. Ponúka aj vzdelávacie programy pre školy s lektorom, vstupné 1–2 €. Medzi špeciálne podujatia patrí Noc múzeí s komentovanou prehliadkou (23. mája 2026) a tematické prednášky s filmami.
Ducové – Kostolec
Voľne prístupný areál veľkomoravského dvorca s informačnými tabuľami, ideálny na rodinný výlet.
Dvorníky (Posádka)
Dvorníky sú v projektových dátach označené ako novootvorená a mimoriadne dôležitá oblasť. Výskum ukázal veľký rozsah neolitického osídlenia a mladšie pohrebné stopy.
Príbeh miesta
Lokalita ukazuje prechod od loveckej krajiny paleolitu k usadenejšiemu svetu prvých roľníkov. Rozsah neolitickej osady naznačuje, že nejde o okrajový nález, ale o významný sídliskový priestor.
Dvorníky sú vhodné na vysvetlenie, že pravek nie je len o veľkých zvieratách a jaskyniach. Rovnako dôležité sú pôdorysy osád, hroby a dlhodobé využívanie úrodnej krajiny.
Krajina a čas
Ťažisko lokality patrí do 5. tisícročia pred n. l. a neskôr do staršej doby bronzovej, kde projektové dáta uvádzajú maďarovskú kultúru.
Čo sa tu našlo
Záchranný výskum v rokoch 2019 až 2020 odkryl pravdepodobne opevnenú neolitickú osadu a kostrové hroby z doby bronzovej. Tieto nálezy dopĺňajú mapu o usadené komunity, ktoré krajinu využívali iným spôsobom než paleolitickí lovci.
Hlohovec
Hlohovec je na mape najmä regionálny orientačný bod na juhu trasy. V podkladoch sa objavuje cez nálezy mamutej fauny v priestore Váhu.
Príbeh miesta
Mesto uzatvára južnú časť vážskeho priestoru, ktorý dokumenty opisujú ako súvislý koridor pravekých a paleontologických nálezov. Pomáha pochopiť, že nálezy pri Piešťanoch neboli osamotené.
Hlohovec pomáha rozšíriť mierku mapy. Návštevník tu nečíta jeden viditeľný objekt, ale južný okraj krajiny, v ktorej rieka opakovane ukladala a odkrývala staršie vrstvy.
Krajina a čas
Podklady spomínajú nálezy z polohy Diely, približne 3,5 metra hlboko v sedimentoch Váhu. Ide o paleontologickú vrstvu súvisiacu s dávnou riečnou krajinou.
Čo sa tu našlo
Z Hlohovca sú uvedené zuby mamuta stepného uložené v zbierkach Slovenského národného múzea. Pre trasu sú dôležité ako dôkaz veľkých zvierat v širšom povodí Váhu.
Krakovany Stráže
Krakovany a Stráže patria k lokalitám, kde záchranné výskumy výrazne doplnili obraz pravekej krajiny. Pri stavbách v polohe Jutrá sa zachytili kosti veľkých zvierat aj kamenné nástroje.
Príbeh miesta
Lokalita dokladá, ako blízko pri sebe môžu ležať paleontologické nálezy, stopy spracovania zvierat a mladšie osídlenie. Výskumy z rokov 2005, 2007, 2008 a 2012 priniesli materiál, ktorý sa dá čítať v širšom priestore Trnavskej pahorkatiny a Dolného Považia.
Krakovany-Stráže sú dobrým príkladom záchrannej archeológie. Dnešný priemyselný a dopravný priestor prekrýva staré vrstvy, no práve stavebné zásahy odkryli dáta dôležité pre celú trasu.
Krajina a čas
Podklady kladú nálezy do priestoru Dudvážskej terasy, Holešky a Dudváhu. Projektové dáta zároveň pripomínajú neskoršie neolitické a rímskodobé horizonty, preto lokalita funguje ako viacvrstvový bod na mape.
Čo sa tu našlo
Na ploche 1 boli dokumentované dva mamutie kly dlhé 176,5 cm a 153 cm, ďalšia kosť a štiepaná kamenná industria z rádiolaritu a limnokvarcitu. Na ploche 2 sa našiel fragment lebky srstnatého nosorožca so stopami sekania, ktoré podklady interpretujú ako pravdepodobné spracovanie kamennými nástrojmi.
Piešťany
Piešťany v projekte nepredstavujú jednu izolovanú lokalitu, ale uzol celej krajiny medzi riekou, kúpeľným ostrovom, svahmi Považského Inovca a okolím bohatým na archeologické aj paleontologické stopy.
Príbeh miesta
Mesto je prirodzenou bránou k lokalitám Moravany, Banka, Ratnovce, Ducové, Trebatice či Krakovany. Všetky tieto miesta spája Váh, riečne terasy, teplé pramene a otvorená krajina, ktorá bola pre praveké komunity čitateľná a využiteľná.
Piešťany dávajú trase rytmus: od centra a múzea sa dá vyraziť k jednotlivým bodom a zároveň pochopiť, prečo sa nálezy koncentrujú práve na hranách nivy, svahoch a pri starých cestách.
Krajina a čas
Dokumentové podklady opisujú širšie Piešťansko ako územie formované riekou Váh, glaciálnym podnebím, sprašami a postupným prechodom od loveckých komunít k roľníckemu osídleniu v holocéne.
Čo sa tu našlo
Samotný uzol Piešťan je dôležitý najmä ako interpretačný a múzejný bod. Z okolia pochádzajú kamenné nástroje, doklady pravekých sídlisk, mamutie kosti a ďalšie nálezy, ktoré sa dnes skladajú do príbehu regiónu.
Trebatice
Trebatice ležia v priestore medzi Piešťanmi a Vrbovým. Pre Cestu do praveku sú dôležité najmä paleontologickými nálezmi mamuta a širšími dokladmi osídlenia v nížinnej krajine.
Príbeh miesta
Lokalita rozširuje obraz pravekej krajiny mimo najznámejších bodov pri Moravanoch. Ukazuje, že hodnotné nálezy sa objavovali aj v tehelňach a pri zásahoch do terénu, kde sa otvorili staré sedimenty.
Trebatice sú vhodné na vysvetlenie práce múzeí a regionálnych bádateľov. Bez rýchleho rozpoznania a záchrany by sa podobné nálezy stratili skôr, než by sa stali súčasťou príbehu regiónu.
Krajina a čas
Existujúce dáta lokality pracujú s paleolitom a dobou bronzovou. Dokumentové podklady spomínajú mamutie nálezy, ktoré sú dôležité pre predstavu o faune chladných období v okolí Piešťan.
Čo sa tu našlo
Václav Vlk zachránil z Trebatíc veľký fragment mamutieho kla dlhý 122,5 cm, pravdepodobne z priestoru miestnej tehelne. Podklady zároveň uvádzajú aj nález srstnatého nosorožca v polohe Trebatice-Jutrá.
Borovce
Borovce stoja na trase ako príklad miesta, kde sa praveká krajina prejavila cez výnimočný paleontologický nález. Zároveň dopĺňajú obraz roľníckeho osídlenia v mladšej dobe kamennej.
Príbeh miesta
Nález z Boroviec patrí medzi výrazné momenty regionálneho výskumu. Podklady opisujú záchranu mamutej lebky a obrovského kla v polohe Pod Chríbom v roku 1944.
Borovce ukazujú, že pravek nie je prítomný iba tam, kde vidno hradisko alebo jaskyňu. Niekedy ho odhalí nález v sedimente, ktorý umožní predstaviť si zvieratá a krajinu dávno pred dnešnou obcou.
Krajina a čas
Paleontologická stopa mamuta patrí do sveta chladných období pleistocénu. Archeologická rovina lokality v projektových dátach nadväzuje na neolit, teda na obdobie prvých roľníckych komunít v regióne.
Čo sa tu našlo
Podklady spomínajú mamutiu lebku a veľký kel evidovaný v múzejnom fonde. Záchrana sa viaže na Ernesta Opluštila a dobovú správu v novinách Slovák zo 6. apríla 1944.
Banka (Kňazovice / Červená veža)
Banka leží na ľavom brehu Váhu pod svahmi Považského Inovca. V dokumentových podkladoch sa tu stretáva paleontologická vrstva mamutej fauny s konkrétnymi paleolitickými pracovnými a sídliskovými stopami.
Príbeh miesta
Lokalita ukazuje, ako výrazné boli sprašové svahy a ložiská surovín pre paleolitické komunity. Banka dopĺňa Moravany a Ratnovce o ďalší silný bod na okraji vážskej nivy.
Banka je lokalita, kde sa oplatí vysvetliť vzťah medzi sídliskom, surovinou a profilom krajiny. Nálezy nepochádzajú z jedného monumentu, ale z miest, kde stavebné a terénne zásahy otvorili praveké vrstvy.
Krajina a čas
Podklady uvádzajú paleolitické polohy na sprašových chrbtoch a svahoch. Spomína sa szeletienska stopa na Serbalovom vrchu a gravettienske polohy na Kopanici a Kňazovici.
Čo sa tu našlo
V tehelni Banka I boli v roku 1956 dokumentované pozostatky mamuta v žltej vápenatej spraši. Záchranný výskum na Beethovenovej aleji v roku 2021 priniesol 1 584 mladopaleolitických nálezov vrátane čepelí, jadier, retušovaných nástrojov, úderových kameňov a hematitového pigmentu.